Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa

Khuddakanikāye

Dhammapadapāḷi

1. Yamakavaggo

1.

Manopubbaṅgamā dhammā, manoseṭṭhā manomayā;

Manasā ce paduṭṭhena, bhāsati vā karoti vā;

Tato naṃ dukkhamanveti, cakkaṃva vahato padaṃ.

2.

Manopubbaṅgamā dhammā, manoseṭṭhā manomayā;

Manasā ce pasannena, bhāsati vā karoti vā;

Tato naṃ sukhamanveti, chāyāva anapāyinī [anupāyinī (ka.)].

3.

Akkocchi maṃ avadhi maṃ, ajini [ajinī (?)] maṃ ahāsi me;

Ye ca taṃ upanayhanti, veraṃ tesaṃ na sammati.

4.

Akkocchi maṃ avadhi maṃ, ajini maṃ ahāsi me;

Ye ca taṃ nupanayhanti, veraṃ tesūpasammati.

5.

Na hi verena verāni, sammantīdha kudācanaṃ;

Averena ca sammanti, esa dhammo sanantano.

6.

Pare ca na vijānanti, mayamettha yamāmase;

Ye ca tattha vijānanti, tato sammanti medhagā.

7.

Subhānupassiṃ viharantaṃ, indriyesu asaṃvutaṃ;

Bhojanamhi cāmattaññuṃ, kusītaṃ hīnavīriyaṃ;

Taṃ ve pasahati māro, vāto rukkhaṃva dubbalaṃ.

8.

Asubhānupassiṃ viharantaṃ, indriyesu susaṃvutaṃ;

Bhojanamhi ca mattaññuṃ, saddhaṃ āraddhavīriyaṃ;

Taṃ ve nappasahati māro, vāto selaṃva pabbataṃ.

9.

Anikkasāvo kāsāvaṃ, yo vatthaṃ paridahissati;

Apeto damasaccena, na so kāsāvamarahati.

10.

Yo ca vantakasāvassa, sīlesu susamāhito;

Upeto damasaccena, sa ve kāsāvamarahati.

11.

Asāre sāramatino, sāre cāsāradassino;

Te sāraṃ nādhigacchanti, micchāsaṅkappagocarā.

12.

Sārañca sārato ñatvā, asārañca asārato;

Te sāraṃ adhigacchanti, sammāsaṅkappagocarā.

13.

Yathā agāraṃ ducchannaṃ, vuṭṭhī samativijjhati;

Evaṃ abhāvitaṃ cittaṃ, rāgo samativijjhati.

14.

Yathā agāraṃ suchannaṃ, vuṭṭhī na samativijjhati;

Evaṃ subhāvitaṃ cittaṃ, rāgo na samativijjhati.

15.

Idha socati pecca socati, pāpakārī ubhayattha socati;

So socati so vihaññati, disvā kammakiliṭṭhamattano.

16.

Idha modati pecca modati, katapuñño ubhayattha modati;

So modati so pamodati, disvā kammavisuddhimattano.

17.

Idha tappati pecca tappati, pāpakārī [pāpakāri (?)] ubhayattha tappati;

‘‘Pāpaṃ me kata’’nti tappati, bhiyyo [bhīyo (sī.)] tappati duggatiṃ gato.

18.

Idha nandati pecca nandati, katapuñño ubhayattha nandati;

‘‘Puññaṃ me kata’’nti nandati, bhiyyo nandati suggatiṃ gato.

19.

Bahumpi ce saṃhita [sahitaṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] bhāsamāno, na takkaro hoti naro pamatto;

Gopova gāvo gaṇayaṃ paresaṃ, na bhāgavā sāmaññassa hoti.



我来为您翻译这段经文。
小部
法句经
1. 双品
1.
诸法意先导，意主意造作；
若以染污意，或语或行为；
苦报必随彼，如轮随兽足。
2.
诸法意先导，意主意造作；
若以清净意，或语或行为；
乐报必随彼，如影不离形。
3.
"彼骂我打我，败我夺我财"；
若人怀此念，怨恨不能息。
4.
"彼骂我打我，败我夺我财"；
若人舍此念，怨恨自然息。
5.
在此世间中，从未以恨止恨；
唯以慈爱止，此为古常法。
6.
旁人不了知，我等将灭亡；
若彼等知者，诤论自平息。
7.
专观净妙者，诸根不防护；
饮食不知量，怠惰少精进；
魔王必胜彼，如风倒弱树。
8.
专观不净者，诸根善防护；
饮食知节量，信念精进强；
魔王不胜彼，如风难摇山。
9.
未除垢秽者，虽著袈裟衣；
无自制真实，不应著袈裟。
10.
断除诸垢者，善持诸戒律；
具足自制真，彼应著袈裟。
11.
非实思实者，实思非实者；
怀邪思惟人，不达于真实。
12.
知实知虚者，达真实知见；
正思惟行者，得达于真实。
13.
如盖不完屋，必为雨漏入；
如是未修心，贪欲必漏入。
14.
如盖善密屋，不为雨漏入；
如是善修心，贪欲不漏入。
15.
现世此生忧，死后他世忧；
作恶两世忧，见自业污染，更其忧苦增。
16.
现世此生喜，死后他世喜；
作善两世喜，见自业清净，更其欢喜增。
17.
现世此生苦，死后他世苦；
作恶两世苦，念："我作恶业"，堕恶趣更苦。
18.
现世此生乐，死后他世乐；
作善两世乐，念："我作善业"，生善趣更乐。
19.
虽多诵经集，放逸不实行；
如牧数他牛，不得沙门分。

20.

Appampi ce saṃhita bhāsamāno, dhammassa hoti [hotī (sī. pī.)] anudhammacārī;

Rāgañca dosañca pahāya mohaṃ, sammappajāno suvimuttacitto;

Anupādiyāno idha vā huraṃ vā, sa bhāgavā sāmaññassa hoti.

Yamakavaggo paṭhamo niṭṭhito.

20.
纵诵经典少，依法而生活；
灭尽贪瞋痴，正知心解脱；
此世或他世，无取无执着；
如是之行者，得沙门真分。
双品第一完毕。
我已按您的要求直译此段，维持了原文对仗的形式。这个偈颂强调行为实践重于口头学习的重要性，同时描述了修行者应达到的境界。


